Tomáš Martinčok · Naposledy aktualizované 20. 07. 2026
Posielať firemné dáta do AI môžete, ale s rozumom. Pri platených účtoch veľkých poskytovateľov je to postavené na dôvere, podobne ako pri Microsoft 365 alebo Google Cloud. Citlivé a klientske dáta radšej riešte cez vlastné prostredie. A od roku 2025 platí európsky AI Act, ktorý hovorí, čo je zakázané a na čo si dať pozor.
Je bezpečné posielať firemné dáta do AI?
Jednoduchá odpoveď neexistuje, celé to stojí na dôvere. Keď používate platený účet od OpenAI alebo Google, tieto firmy deklarujú, že vaše konverzácie a dáta cez API nepoužívajú na trénovanie ďalších modelov. Vidia do toho len ony, takže či to naozaj dodržiavajú, zvonku neoveríte.
Je to rovnaké ako s Microsoft 365 alebo Google Cloud. Aj tam máte firemné a klientske dokumenty a týmto firmám dôverujete. Pri AI je princíp ten istý, len je téma novšia a preto strašiacejšia.
Pozor si dajte na bezplatné a extrémne lacné modely, najmä neznáme. Keď je niečo zadarmo alebo skoro zadarmo, niekto to dotuje. Pri takých nástrojoch nikto nezaručí, čo sa s vašimi dátami stane. Pri bežnom brainstormingu to nevadí. Pri firemných číslach alebo klientskych údajoch to môže byť problém.
Aké dáta do AI radšej nedávať?
Osobné, klientske a citlivé dáta. Tu je najväčší háčik s GDPR. Keď pošlete klientske dáta do jazykového modelu, zdieľate dáta svojho klienta s treťou stranou. A otázka je, či na to máte právo. GDPR berie posielanie osobných údajov tretej strane ako spracovanie, ktoré potrebuje právny základ a poriadok v tom, kam dáta tečú.
Praktické pravidlo používam jednoduché. Do verejnej AI nedávajte nič, čo by ste neposlali e-mailom cudzej firme. Keď potrebujete pracovať s reálnymi údajmi, anonymizujte ich. Nahraďte mená, rodné čísla a kontakty zástupnými hodnotami. Model odvedie tú istú prácu a vy neriskujete únik dát, ktoré vám nepatria.

Prečo je zdieľaný AI účet vo firme chyba?
Lebo zdieľaný účet rozbíja súkromie aj bezpečnosť. Vidím to často. Firma chce ušetriť, tak zriadi jeden účet ChatGPT alebo jeden účet Claude a prihlasujú sa naň všetci zamestnanci.
Prvý problém je, že si navzájom vidia do konverzácií. Kolega vidí, čo riešite vy. Druhý problém je menej viditeľný. Nástroj sa časom učí, ako píšete a čo riešite, a vie byť presnejší. Pri zdieľanom účte sa toto mieša dokopy a strácate prehľad, kto má k čomu prístup. Z pohľadu ochrany dát je to zbytočné riziko za pár ušetrených eur.
Kedy zvážiť vlastné (self-hosted) AI?
Vtedy, keď pracujete s citlivými dátami alebo máte viac ľudí, ktorí AI potrebujú. Namiesto drahého predplatného pre každého nasadíme vlastné prostredie ako LibreChat alebo OpenWebUI. Platíte za prevádzku nástroja a reálne spotrebované tokeny, nie za každého používateľa. Či máte 50 alebo 100 ľudí, cena prevádzky je v podstate rovnaká. Každý má pritom svoj účet a svoje súkromie.
Pri naozaj citlivých dátach viete ísť ešte ďalej a nasadiť lokálny model priamo na vlastnom serveri. Dáta vtedy neopustia vašu firmu. Má to ale jeden poctivý kompromis. Lokálne modely nie sú také výkonné ako veľké modely od OpenAI alebo Google, lebo na dobrý výkon potrebujú silný a drahý hardware. Preto to nie je univerzálne riešenie, ale rozhodnutie podľa toho, čo je pre daný prípad dôležitejšie, ochrana dát alebo maximálny výkon. Viac o tom, ako to staviame, nájdete pri službe self-hosted AI.

Čo je AI Act a čo z neho platí pre slovenskú firmu?
AI Act je európske nariadenie, ktoré delí AI podľa miery rizika a hovorí, čo je zakázané a čo má pravidlá. Platí pre celú EÚ vrátane Slovenska a nábieha po fázach.
| Kategória | Príklad použitia | Čo to znamená |
|---|---|---|
| Zakázané | sociálne skórovanie, sledovanie emócií v práci, manipulácia | nesmie sa vôbec |
| Vysoké riziko | nábor, hodnotenie bonity, rozhodnutia o ľuďoch | prísne pravidlá, dohľad človeka, evidencia |
| Obmedzené | chatbot, AI generovaný obsah | treba priznať, že je to AI |
| Minimálne | spam filter, odporúčania | bez špeciálnych povinností |
Pre väčšinu slovenských firiem je dôležité jedno. Bežné používanie AI, ako písanie textov, sumarizácia alebo brainstorming, spadá do minimálneho alebo obmedzeného rizika. Hlavná povinnosť je transparentnosť, teda priznať, keď s človekom komunikuje AI chatbot, a označiť obsah vytvorený umelo. K tomu pribudla povinnosť AI gramotnosti, teda aby ľudia, ktorí AI používajú, jej aspoň základne rozumeli.
Kľúčové dátumy si zapamätajte tri. Od 2. februára 2025 platia zákazy najrizikovejších praktík a povinnosť AI gramotnosti. Od 2. augusta 2025 pravidlá pre veľké, všeobecné AI modely. Pravidlá transparentnosti nábiehajú v auguste 2026, no najprísnejšie povinnosti pre vysoké riziko sa balíkom Digital Omnibus z mája 2026 posunuli až na 2. december 2027. Pokuty nie sú malé. Za zakázané praktiky hrozí až 35 miliónov eur alebo 7 percent celosvetového obratu, za pochybenie pri vysokom riziku až 15 miliónov eur alebo 3 percentá.

Na čo si dať pri AI a dátach najväčší pozor?
Na sledovanie ľudí a rozhodovanie o nich. Toto je podľa mňa jadro celého AI Actu. Najväčší problém nie je, že si necháte od AI napísať e-mail. Problém je, keď AI sleduje a vyhodnocuje osobné dáta a robí na ich základe rozhodnutia o ľuďoch.
Konkrétne to znamená nezavádzať AI na plošné sledovanie zamestnancov a nenechávať dôležité rozhodnutia o ľuďoch, napríklad pri nábore alebo hodnotení, čisto na algoritme. Tam má vždy ostať človek, ktorý rozhoduje a nesie zodpovednosť. Keď AI používate ako pomocníka a nie ako sudcu, väčšine rizík sa vyhnete.
Ako je na tom regulácia AI v USA verzus EÚ?
Úplne inak než v Európe. USA nemajú jeden komplexný zákon o AI. Majú zmes pravidiel po jednotlivých štátoch, vlastný zákon má napríklad Colorado. Federálna vláda pod Trumpovou administratívou navyše tlačí opačným smerom než Európa. Výkonný príkaz z konca roka 2025 mieri na čo najmenšiu reguláciu, podporu inovácií a snahu obmedziť štátne pravidlá.
Európa ide cestou opatrnosti a pravidiel vopred, USA cestou rýchlosti a menej obmedzení. Pre vás ako slovenského podnikateľa platí európske právo, nie americké. Americký smer ale ukazuje, kam tlačí trh. Môj názor je, že AI treba do určitej miery regulovať, ale treba nájsť balans. Čím viac regulácie, tým pomalšie sa AI vyvíja a tým pomalšie ju firmy nasadzujú. Prehnané pravidlá vedia uškodiť rovnako ako žiadne.
Záver: dôvera plus rozum
Bezpečné používanie AI nie je o tom vyhnúť sa jej, ani o tom hádzať do nej všetko bez rozmyslu. Je to o dôvere a rozume. Vyberajte si dôveryhodných poskytovateľov, citlivé a klientske dáta držte pod kontrolou a rešpektujte, čo hovorí AI Act. Vtedy z AI vyťažíte úžitok bez zbytočného rizika.
Ak riešite, ako bezpečne nasadiť AI s citlivými dátami, pozrite si self-hosted AI alebo začnite auditom AI pripravenosti, kde prejdeme aj otázku dát a súladu. O tom, ako sa nehnať za každým novým nástrojom, píšem v článku o AI agentoch pre firmy.
Časté otázky


